Výstava KAFKAesque v Centre súčasného umenia DOX prináša reflexiu Kafkovho diela a poetiky v modernom výtvarnom umení. Neponúka historický pohľad na spisovateľovu tvorbu, ale pohľad, ktorý odráža našu súčasnú situáciu so všetkými jej zložitosťami a nejasnosťami. Práce viac ako tridsiatich medzinárodne uznávaných umelcov ukazujú, že Kafkovo dielo s odkazmi na existenciálne strachy a osobné úzkosti je pre našu dobu vysoko aktuálne.
„Kafkovské“ poňatie sveta očami súčasných umelcov
Výstavu KAFKAesque v Prahe, v rodnom meste Franza Kafku, plánovali kurátori DOXu pri príležitosti stého výročia jeho smrti niekoľko rokov. Projekt mal byť pôvodne realizovaný už v roku 2023, ale kvôli cividovej pandémii bolo všetko inak. Odvážny koncept sa nakoniec podarilo realizovať začiatkom roku 2024, ešte pred vypuknutím osláv roku Franza Kafku.
Pražský rodák Franz Kafka (1883 – 1924) je jedným z kľúčových autorov kultúrneho sveta 20. storočia. Jeho nemecky písané romány, príbehy a korešpondencia boli preložené do desiatok jazykov, jeho dielo a život sa stali predmetom mnohých monografií a odborných štúdií. Počas svojho života publikoval študent práv a neskôr dlhoročný úradník úrazovej poisťovne Franz Kafka iba niekoľko diel, ktoré sa nestretli s väčším ohlasom. A hoci intelektuálnym a umeleckým kruhom bolo jeho dielo známe už v 20. a 30. rokoch, celosvetovej slávy sa mu dostalo až po druhej svetovej vojne.
V priebehu nasledujúcich desaťročí sa Kafkovo dielo postupne stáva kultom. Jeho vplyv siaha ďaleko za hranice literárnych a akademických kruhov a nachádza odozvu nielen vo všetkých oblastiach kultúrnej produkcie od vizuálneho umenia po film, hudbu a divadlo, ale aj mimo umeleckého sveta.
Ku Kafkovmu životu a dielu sa hlásia alebo ho analyzujú takí spisovateľskí bardi ako Gabriel García Márquez, Vladimír Nabokov, William Burroughs, Albert Camus či Milan Kundera. Stáva sa inšpiráciou pre vizuálnych umelcov ako sú Francis Bacon, Andy Warhol, Louise Bourgeois, pre filmárov Orsona Wellesa a Davida Lyncha či hudobných a divadelných tvorcov Philipa Glassa, Davida Bowieho, Nicka Cavea a Rolling Stones. Svoje úvahy venujú Kafkovi aj filozofi Jean-Paul Sartre, Walter Benjamin, Hannah Arendt či Theodor W. Adorno. Postupom času Kafka preniká aj do komiksov, videohier a virtuálnej reality.
„Záujem o Kafkovo dielo má za následok vznik termínu ‚kafkovský' (v angličtine kafkaesque), ktorý sa pokúša postihnúť podstatné rysy Kafkových textov: všadeprítomné pôsobenie neznámych autorít a aparátov moci a márne úsilie tých, ktorí sú v labyrintoch ich zlovôle lapení. Nezrozumiteľnosť, bizarnosť a nelogickosť situácií, v ktorých sa protagonisti ocitajú. Slovami Hannah Arendtovej ide o ‚tyraniu bez tyrana' s nejasnými zákonmi, mätúcimi postupmi, absurdnou logikou, ale aj humorom. To všetko vyjadrené bez konkrétneho času a priestoru,“ dodáva Michaela Šilpochová, spolukurátorka výstavy a umelecká riaditeľka DOXu.
„Existuje kategória kafkológov profesionálov. Existuje kategória kafkológov amatérov. A existuje kategória žasnúcich čitateľov, ktorí uprednostňujú osobný prístup. Ten je aj kritériom našej výstavy. Záujem o osobný vzťah súčasných umelcov ku Kafkovi a jeho svetu“, hovorí riaditeľ DOXu a spolukurátor výstavy Leoš Válka.
Vystavujúci umelci: Josef Bolf, Bratři Quayové, Pavel Büchler, Mat Collishaw, Vladimír Doležal, Rowynn Dumont, Martin Gerboc, Douglas Gordon, Matouš Háša, Gottfried Helnwein, Siegfried Herz, Jake a Dinos Chapmanovi, Magdalena Jetelová, David Lynch, Volker März, Stefan Milkov, Jan van Oost, Wolfgang Pavlik, Viktor Pivovarov, Nil a Karin Romanovy, Jaroslav Róna, Nicola Samori, Marek Schovánek, Liou Sia, Jakub Špaňhel, Jan Švankmajer, Johan Tahon, Mark Ther, Alexander Tinei, Maciej Toporowicz
Výstavu sprevádzajú mnohé akcie, literárne čítania, filmové projekcie a koncerty.
KAFKAesque
9. 2. 2024 – 22. 9. 2024
Centrum současného umění DOX
Poupětova 1, Praha 7
Výstavu KAFKAesque v Prahe, v rodnom meste Franza Kafku, plánovali kurátori DOXu pri príležitosti stého výročia jeho smrti niekoľko rokov. Projekt mal byť pôvodne realizovaný už v roku 2023, ale kvôli cividovej pandémii bolo všetko inak. Odvážny koncept sa nakoniec podarilo realizovať začiatkom roku 2024, ešte pred vypuknutím osláv roku Franza Kafku.
Foto: Jan Slavík © DOX
Návštevník DOXu sa môže stratiť v kafkovských reflexiách troch desiatok domácich i zahraničných umelcov a umelkýň a to v rozsiahlej expozícii na dvoch poschodiach Centra DOX. Podľa jedného z kurátorov výstavy - Otta M. Urbana - nebol výber umelcov jednoduchý: „Počet tvorcov, ktorí sa nejakým spôsobom Kafkom zaoberali, je obrovský. My sme primárne vyberali umelcov, v ktorých tvorbe bol Kafka prítomný nepriamo, ale o to intenzívnejšie. Nešlo nám o ilustráciu, ale o reflexiu. Výstava nemá komplexne mapovať všetky vplyvy, ktoré Kafka na súčasné umenie mal a stále má, ale je len určitou časťou, jedným z mnohých možných pohľadov.“Foto: Jan Slavík © DOX, dielo: © Volker März - Predaný Kafka, 2009
Kafkov vplyv na umelecký svetPražský rodák Franz Kafka (1883 – 1924) je jedným z kľúčových autorov kultúrneho sveta 20. storočia. Jeho nemecky písané romány, príbehy a korešpondencia boli preložené do desiatok jazykov, jeho dielo a život sa stali predmetom mnohých monografií a odborných štúdií. Počas svojho života publikoval študent práv a neskôr dlhoročný úradník úrazovej poisťovne Franz Kafka iba niekoľko diel, ktoré sa nestretli s väčším ohlasom. A hoci intelektuálnym a umeleckým kruhom bolo jeho dielo známe už v 20. a 30. rokoch, celosvetovej slávy sa mu dostalo až po druhej svetovej vojne.
V priebehu nasledujúcich desaťročí sa Kafkovo dielo postupne stáva kultom. Jeho vplyv siaha ďaleko za hranice literárnych a akademických kruhov a nachádza odozvu nielen vo všetkých oblastiach kultúrnej produkcie od vizuálneho umenia po film, hudbu a divadlo, ale aj mimo umeleckého sveta.
Ku Kafkovmu životu a dielu sa hlásia alebo ho analyzujú takí spisovateľskí bardi ako Gabriel García Márquez, Vladimír Nabokov, William Burroughs, Albert Camus či Milan Kundera. Stáva sa inšpiráciou pre vizuálnych umelcov ako sú Francis Bacon, Andy Warhol, Louise Bourgeois, pre filmárov Orsona Wellesa a Davida Lyncha či hudobných a divadelných tvorcov Philipa Glassa, Davida Bowieho, Nicka Cavea a Rolling Stones. Svoje úvahy venujú Kafkovi aj filozofi Jean-Paul Sartre, Walter Benjamin, Hannah Arendt či Theodor W. Adorno. Postupom času Kafka preniká aj do komiksov, videohier a virtuálnej reality.
Foto: Jan Slavík © DOX
Koncept výstavy„Záujem o Kafkovo dielo má za následok vznik termínu ‚kafkovský' (v angličtine kafkaesque), ktorý sa pokúša postihnúť podstatné rysy Kafkových textov: všadeprítomné pôsobenie neznámych autorít a aparátov moci a márne úsilie tých, ktorí sú v labyrintoch ich zlovôle lapení. Nezrozumiteľnosť, bizarnosť a nelogickosť situácií, v ktorých sa protagonisti ocitajú. Slovami Hannah Arendtovej ide o ‚tyraniu bez tyrana' s nejasnými zákonmi, mätúcimi postupmi, absurdnou logikou, ale aj humorom. To všetko vyjadrené bez konkrétneho času a priestoru,“ dodáva Michaela Šilpochová, spolukurátorka výstavy a umelecká riaditeľka DOXu.
Foto: Jan Slavík © DOX
Pokusy porozumieť Kafkovmu literárnemu dielu a jeho životu po desaťročia predstavovali intelektuálnu a často aj emocionálnu výzvu pre vedcov i čitateľov a boli predmetom mnohých výkladov. Každá doba mala potrebu sa k Franzovi Kafkovi a jeho tvorbe vyjadrovať a inak tomu nie je ani dnes. Každý má svojho Kafku.„Existuje kategória kafkológov profesionálov. Existuje kategória kafkológov amatérov. A existuje kategória žasnúcich čitateľov, ktorí uprednostňujú osobný prístup. Ten je aj kritériom našej výstavy. Záujem o osobný vzťah súčasných umelcov ku Kafkovi a jeho svetu“, hovorí riaditeľ DOXu a spolukurátor výstavy Leoš Válka.
Foto: Jan Slavík © DOX, dielo: Maciej Toporowicz - Premena, nedatované
Výstava KAFKAesque neponúka historický pohľad na tvorbu Franza Kafku, ale prostredníctvom diel vybraných umelcov predkladá ich vlastné „kafkovské“ poňatie súčasného sveta.Vystavujúci umelci: Josef Bolf, Bratři Quayové, Pavel Büchler, Mat Collishaw, Vladimír Doležal, Rowynn Dumont, Martin Gerboc, Douglas Gordon, Matouš Háša, Gottfried Helnwein, Siegfried Herz, Jake a Dinos Chapmanovi, Magdalena Jetelová, David Lynch, Volker März, Stefan Milkov, Jan van Oost, Wolfgang Pavlik, Viktor Pivovarov, Nil a Karin Romanovy, Jaroslav Róna, Nicola Samori, Marek Schovánek, Liou Sia, Jakub Špaňhel, Jan Švankmajer, Johan Tahon, Mark Ther, Alexander Tinei, Maciej Toporowicz
Foto: Jan Slavík © DOX
Kurátori: Otto M. Urban, Leoš Válka, Michaela ŠilpochováVýstavu sprevádzajú mnohé akcie, literárne čítania, filmové projekcie a koncerty.
KAFKAesque
9. 2. 2024 – 22. 9. 2024
Centrum současného umění DOX
Poupětova 1, Praha 7