Kúpele Luhačovice oživili odkaz Jana Svozila zaradením novej liečebnej procedúry. V kúpeľoch tak ožila myšlienka spojenia tradičného liečebného cvičenia v prírode a kultúrno-spoločenských prvkov. Rozcvičku, zahŕňajúcu pohyby imitujúce plávanie, kmitanie pažami či poskakovanie na mieste si možete za hudobného sprievodu zacvičiť na nádvorí luhačovických Slnečných kúpeľov.
História vzduchoplavby
Tradícia tejto procedúry siaha už do začiatku 20. storočia. V Luhačoviciach vtedy v roku 1906 vzniklo pod vedením sedemčlennej skupiny pražských kúpeľných hostí prvé improvizované cvičisko, vtedy na stráni Malá Kamenná nad prameňom Ottovky. „Priestor sa časom postupne zveľaďoval, až tu v roku 1909 vznikol zastrešený drevený pavilón, ktorý poskytoval cvičencom zázemie a útočisko pred dažďom. Pribudla aj pumpa, šatne a cvičebné náradie. V pôvodnom pavilóne sa dočkali aj spŕch, čo zvýšilo komfort nejednému vzduchoplavcovi. V roku 1958 sa celý pavilón presťahoval a účastníci sa museli prispôsobiť novému prostrediu, zázemiu Slnečných kúpeľov,“ hovorí Ing. Hana Felcmanová, riaditeľka Slnečných kúpeľov.
Za všetkým hľadaj admirála
O začiatok luhačovickej vzduchoplavby sa postaral propagátor zdravej výživy, významný pedagóg, člen sokolu a zástanca každodenného cvičenia – Jan Svozil. Narodil sa 26. mája 1857 v Dubanoch pri Prostějove a väčšiu časť svojho dlhého života (dožil sa 91 rokov) strávil ako profesor na reálnom gymnáziu v Prostějove. Zdravému životnému štýlu sa venoval celý svoj život, venovaných o telovýchove a zdravovede publikoval množstvo titulov. Vzduchoplavbou v luhačovických kúpeľoch ho poveril ich riaditeľ František Veselý a venoval sa jej štvrť storočia. „Jan Svozil sa zaoberal už osvedčenými cvičebnými zostavami a podľa nich vytváral aj svoje vlastné. Pohyby pri cvičení boli veľmi jednoduché. Riadil sa desatorom pravidiel, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré dodnes vyznávame. To znamená, čo najviac pohybu na čerstvom vzduchu, cvičenie z vlastného presvedčenia a dodržiavanie striedmej, až vegetariánskej stravy,“ popisuje Hana Felcmanová. Na cvičení sa vždy zišli ľudia podobného razenia, ktorí vyznávali rovnaké hodnoty a presadzovali zdravý životný štýl. V niektorých sezónach sa na vzduchoplavbe dokonca vystriedalo aj 500 osôb a najvyšší počet súčasne cvičiacich účastníkov predstavoval 121.
Hudba pomáha
Vzdušné kúpele inšpirovali aj mnoho básnikov i hudobníkov, na luhačovickú vzduchoplavbu sa zachovalo nespočetné množstvo pochodov a oslavných ód. Cvičenie bolo príležitostne sprevádzané hudbou, napríklad hrou na harmoniku. Bývalý Janáčkov spolupracovník Jozef Čapka Drahlovský zložil pre cvičencov Pochod vzduchoplavcov. Vážený hudobný skladateľ a vedúci chrámového zboru olomouckého arcidiecézneho dómu Josef Nešvera zhudobnil aj vzduchoplaveckú hymnu. „Dokonca je zachované, že v roku 1911 cvičenie sprevádzali štyria hudobníci Pražskej filharmónie, ktorí počas programu hrali živú hudbu. Spev bol teda organickou súčasťou väčšiny cvikov prevádzkovaných na vzduchoplavbe. Jan Svozil opakovane vydal aj spevník národných piesní, vhodných na cvičenie,“ dopĺňa Hana Felcmanová.
V hlavnej úlohe príroda a veslo
Základnou myšlienkou cvičenia bola prítomnosť v prírode na čerstvom vzduchu a snaha čo najviac rozprúdiť krv v tele, čím sa luhačovické kúpele, samozrejme, nechali inšpirovať aj dnes. „Chceli by sme zachovať podstatu cvičenia a preniesť do neho ľahko moderný nádych. Vytipovali sme si preto cviky, ktoré sú vhodné na posilnenie stredu tela a na rozcvičenie horných partií. Sú zároveň vhodné na uvoľnenie krčnej chrbtice, pri bolestiach v chrbte alebo pre našich pľúcnych pacientov,“ uvádza MUDr. Petr Pšenica, hlavný lekár spoločnosti Kúpele Luhačovice, a. s. a ďalej nadväzuje: „K rozcvičke sa využíva veslo, ktoré má slúžiť ako opora tela alebo pomôcka pri pohybe horných a dolných končatín. Cvičiť vzduchoplavbu môžu napríklad ľudia so sedavým spôsobom života, je vhodná pre pacientov s bežnými bolesťami chrbta alebo pre pacientov s chronickým pľúcnym ochorením. Odporúčal by som túto rozcvičku aj v rámci prevencie civilizačných chorôb či pri liečebnom telocviku.“
Humor, nadsádzka aj zábava
Vzduchoplavba ako taká nebola iba cvičením, ale i spoločenskou záležitosťou, spájajúcou ľudí. Okrem toho, že sa vzduchoplavci venovali cvičeniu na čerstvom vzduchu, organizovali aj množstvo výletov do prírody, večierky, osvetové prednášky alebo športové turnaje. Súčasťou samotného cvičenia bolo aj hlboké dychové cvičenia alebo spev národných piesní. Cvičenci však boli veľmi sporo odetí, cvičili v plaveckých úboroch či plátnach, ktoré mali omotané okolo bedier. A keďže išlo o veľmi atraktívny pohľad, chodilo sa na vzduchoplavcov pozerať aj množstvo zvedavcov. Tí postupom času začali platiť akési vstupné alebo „kukné“ a z vybraných peňazí sa tak mohli financovať a ďalej rozvíjať aktivity vzduchoplaveckého spolku.
Urobte niečo aj pre seba
Znovuobjavenú luhačovickú vzduchoplavbu si môžu vyskúšať návštevníci luhačovických kúpeľov aj dnes. Prebieha v malebnom prostredí nádvoria Slnečných kúpeľov. Cvičí sa dvakrát týždenne, vždy v pondelok a v stredu v časoch od 7:30 do 8:00 hodín alebo 8:30 do 9:00 hodín.
Procedúru si môžete objednať v Informačnom centre na kolonáde vedľa haly Vincentky alebo online tu.
Jesenné termíny končia na prelome októbra a novembra, ale na jar sa opäť podľa priaznivého počasia začne cvičiť, a to pravdepodobne už koncom marca 2025.
Viac tipov na výlety nielen nájdete na www.kudyznudy.cz
Tradícia tejto procedúry siaha už do začiatku 20. storočia. V Luhačoviciach vtedy v roku 1906 vzniklo pod vedením sedemčlennej skupiny pražských kúpeľných hostí prvé improvizované cvičisko, vtedy na stráni Malá Kamenná nad prameňom Ottovky. „Priestor sa časom postupne zveľaďoval, až tu v roku 1909 vznikol zastrešený drevený pavilón, ktorý poskytoval cvičencom zázemie a útočisko pred dažďom. Pribudla aj pumpa, šatne a cvičebné náradie. V pôvodnom pavilóne sa dočkali aj spŕch, čo zvýšilo komfort nejednému vzduchoplavcovi. V roku 1958 sa celý pavilón presťahoval a účastníci sa museli prispôsobiť novému prostrediu, zázemiu Slnečných kúpeľov,“ hovorí Ing. Hana Felcmanová, riaditeľka Slnečných kúpeľov.
Foto: Kúpele Luhačovice, a. s.
Za všetkým hľadaj admirálaO začiatok luhačovickej vzduchoplavby sa postaral propagátor zdravej výživy, významný pedagóg, člen sokolu a zástanca každodenného cvičenia – Jan Svozil. Narodil sa 26. mája 1857 v Dubanoch pri Prostějove a väčšiu časť svojho dlhého života (dožil sa 91 rokov) strávil ako profesor na reálnom gymnáziu v Prostějove. Zdravému životnému štýlu sa venoval celý svoj život, venovaných o telovýchove a zdravovede publikoval množstvo titulov. Vzduchoplavbou v luhačovických kúpeľoch ho poveril ich riaditeľ František Veselý a venoval sa jej štvrť storočia. „Jan Svozil sa zaoberal už osvedčenými cvičebnými zostavami a podľa nich vytváral aj svoje vlastné. Pohyby pri cvičení boli veľmi jednoduché. Riadil sa desatorom pravidiel, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré dodnes vyznávame. To znamená, čo najviac pohybu na čerstvom vzduchu, cvičenie z vlastného presvedčenia a dodržiavanie striedmej, až vegetariánskej stravy,“ popisuje Hana Felcmanová. Na cvičení sa vždy zišli ľudia podobného razenia, ktorí vyznávali rovnaké hodnoty a presadzovali zdravý životný štýl. V niektorých sezónach sa na vzduchoplavbe dokonca vystriedalo aj 500 osôb a najvyšší počet súčasne cvičiacich účastníkov predstavoval 121.
Foto: Kúpele Luhačovice, a. s.
Hudba pomáhaVzdušné kúpele inšpirovali aj mnoho básnikov i hudobníkov, na luhačovickú vzduchoplavbu sa zachovalo nespočetné množstvo pochodov a oslavných ód. Cvičenie bolo príležitostne sprevádzané hudbou, napríklad hrou na harmoniku. Bývalý Janáčkov spolupracovník Jozef Čapka Drahlovský zložil pre cvičencov Pochod vzduchoplavcov. Vážený hudobný skladateľ a vedúci chrámového zboru olomouckého arcidiecézneho dómu Josef Nešvera zhudobnil aj vzduchoplaveckú hymnu. „Dokonca je zachované, že v roku 1911 cvičenie sprevádzali štyria hudobníci Pražskej filharmónie, ktorí počas programu hrali živú hudbu. Spev bol teda organickou súčasťou väčšiny cvikov prevádzkovaných na vzduchoplavbe. Jan Svozil opakovane vydal aj spevník národných piesní, vhodných na cvičenie,“ dopĺňa Hana Felcmanová.
Foto: Kúpele Luhačovice, a. s.
V hlavnej úlohe príroda a vesloZákladnou myšlienkou cvičenia bola prítomnosť v prírode na čerstvom vzduchu a snaha čo najviac rozprúdiť krv v tele, čím sa luhačovické kúpele, samozrejme, nechali inšpirovať aj dnes. „Chceli by sme zachovať podstatu cvičenia a preniesť do neho ľahko moderný nádych. Vytipovali sme si preto cviky, ktoré sú vhodné na posilnenie stredu tela a na rozcvičenie horných partií. Sú zároveň vhodné na uvoľnenie krčnej chrbtice, pri bolestiach v chrbte alebo pre našich pľúcnych pacientov,“ uvádza MUDr. Petr Pšenica, hlavný lekár spoločnosti Kúpele Luhačovice, a. s. a ďalej nadväzuje: „K rozcvičke sa využíva veslo, ktoré má slúžiť ako opora tela alebo pomôcka pri pohybe horných a dolných končatín. Cvičiť vzduchoplavbu môžu napríklad ľudia so sedavým spôsobom života, je vhodná pre pacientov s bežnými bolesťami chrbta alebo pre pacientov s chronickým pľúcnym ochorením. Odporúčal by som túto rozcvičku aj v rámci prevencie civilizačných chorôb či pri liečebnom telocviku.“
Foto: Kúpele Luhačovice, a. s.
Humor, nadsádzka aj zábavaVzduchoplavba ako taká nebola iba cvičením, ale i spoločenskou záležitosťou, spájajúcou ľudí. Okrem toho, že sa vzduchoplavci venovali cvičeniu na čerstvom vzduchu, organizovali aj množstvo výletov do prírody, večierky, osvetové prednášky alebo športové turnaje. Súčasťou samotného cvičenia bolo aj hlboké dychové cvičenia alebo spev národných piesní. Cvičenci však boli veľmi sporo odetí, cvičili v plaveckých úboroch či plátnach, ktoré mali omotané okolo bedier. A keďže išlo o veľmi atraktívny pohľad, chodilo sa na vzduchoplavcov pozerať aj množstvo zvedavcov. Tí postupom času začali platiť akési vstupné alebo „kukné“ a z vybraných peňazí sa tak mohli financovať a ďalej rozvíjať aktivity vzduchoplaveckého spolku.
Foto: Kúpele Luhačovice, a. s.
Urobte niečo aj pre sebaZnovuobjavenú luhačovickú vzduchoplavbu si môžu vyskúšať návštevníci luhačovických kúpeľov aj dnes. Prebieha v malebnom prostredí nádvoria Slnečných kúpeľov. Cvičí sa dvakrát týždenne, vždy v pondelok a v stredu v časoch od 7:30 do 8:00 hodín alebo 8:30 do 9:00 hodín.
Procedúru si môžete objednať v Informačnom centre na kolonáde vedľa haly Vincentky alebo online tu.
Jesenné termíny končia na prelome októbra a novembra, ale na jar sa opäť podľa priaznivého počasia začne cvičiť, a to pravdepodobne už koncom marca 2025.
Viac tipov na výlety nielen nájdete na www.kudyznudy.cz